Podľa Agence France-Presse, o ktorej informovala 11. októbra, Organizácia Spojených národov naliehala na „úplnú transformáciu“ globálnejenergetický systém.
Svet potrebuje do roku 2030 zdvojnásobiť dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabránilo tomu, že zmena klímy podkope globálnu energetickú bezpečnosť, uviedla v utorok Organizácia Spojených národov.
Svetová meteorologická organizácia OSN zdôraznila, že energetický sektor nie je len hlavným zdrojom uhlíkových emisií, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám, ale je tiež čoraz zraniteľnejší voči zmenám spôsobeným otepľovaním planéty.
Svetová meteorologická organizácia vo svojej výročnej správe o stave klimatických služieb varovala, že čoraz častejšie extrémne poveternostné javy, suchá, záplavy a stúpajúca hladina morí --, všetky súvisiace so zmenou klímy --, znižujú spoľahlivosť dodávok energie. V správe sa napríklad v januári v Buenos Aires uvádza, že vlny horúčav spôsobili masívne výpadky elektriny.
Svetová meteorologická organizácia uviedla, že v roku 2020 bude 87 percent svetovej elektriny z tepelných, jadrových a hydroelektrických systémov priamo závisieť od sladkej vody na chladenie.
Jedna tretina elektrární na fosílne palivá sa však nachádza v oblastiach zaťažených vodou, v porovnaní s 15 percentami jadrových elektrární v takýchto oblastiach, pričom sa očakáva nárast na 25 percent v priebehu nasledujúcich 20 rokov.
Svetová meteorologická organizácia uviedla, že 11 percent vodných elektrární sa tiež nachádza v oblastiach s vysokým vodným stresom a viac ako štvrtina existujúcich projektov vodných elektrární a takmer toľko plánovaných projektov vodných elektrární je v oblastiach, ktoré v súčasnosti čelia miernemu vodnému stresu. do veľmi deficitných povodí.
Jadrové elektrárne sa tiež často nachádzajú v nízko položených pobrežných oblastiach, čo ich robí potenciálne zraniteľnými voči stúpajúcej hladine morí a záplavám, uvádza správa.
"Čas je proti nám a sme svedkami klimatických zmien. Musíme úplne zmeniť globálny energetický systém," zdôraznil generálny tajomník WMO Petri Taalas.
Samotný energetický sektor je súčasťou problému, poznamenal Taalas, keďže vytvára asi tri štvrtiny svetových emisií skleníkových plynov, ktoré menia klímu.
"Posun k čistejšej výrobe energie...zlepšenie energetickej účinnosti je rozhodujúce," povedal.
Varoval však, že nulové čisté emisie do roku 2050 budú možné len „zdvojnásobením dodávok nízkouhlíkovej elektriny v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov“.
Čisté nulové emisie alebo uhlíková neutralita znamená, že za dané časové obdobie sa emisie oxidu uhličitého z ľudských činností vyrovnávajú odstraňovaním oxidu uhličitého z atmosféry v globálnom meradle.
Správa Svetovej meteorologickej organizácie zdôrazňuje rastúci význam spoľahlivých meteorologických, vodohospodárskych a klimatických služieb na zabezpečenie odolnosti elektrickej infraštruktúry a splnenie rastúcich energetických požiadaviek.
Prechod na obnoviteľnú energiu pomôže zmierniť narastajúci nedostatok vody vo svete, uvádza sa v správe. Správa uvádza, že solárna a veterná energia spotrebuje oveľa menej vody ako konvenčné elektrárne.
Varuje však, že súčasné záväzky krajín znížiť emisie uhlíka „ďaleko“ nedosahujú ciele stanovené v Parížskej dohode z roku 2015.
Globálne investície do obnoviteľnej energie sa „do roku 2050 musia strojnásobiť, aby sa svet dostal na trajektóriu nuly,“ uvádza sa v správe.
Správa konkrétne vyzýva na väčšie investície do čistej energie v Afrike. Kontinent už čelí veľkému suchu a ďalším vážnym vplyvom klimatických zmien. Za posledných 20 rokov Afrika získala len 2 percentá investícií do čistej energie.
So 60 percentami najlepších solárnych zdrojov planéty v Afrike má však tento kontinent potenciál stať sa hlavným hráčom v produkcii slnečnej energie, uvádza správa.
To si však vyžaduje značné investície. "Poskytovanie modernej energie všetkým Afričanom si vyžiada ročné investície vo výške 25 miliárd dolárov," uvádza sa v správe. To je dnes zhruba 1 percento celkových globálnych energetických investícií.