Európska komisia 14. septembra navrhla núdzový zásah na európskom energetickom trhu s cieľom zmierniť nedávny prudký nárast cien energií.
Solárne FV elektrárne v celej Európskej únii by mohli podliehať dočasným príjmovým stropom podľa nového návrhu, ktorého cieľom je pomôcť spotrebiteľom energie znížiť ich účty za elektrinu.
Medzi hlavné opatrenia navrhované Európskou komisiou patria: členské štáty znížia spotrebu elektriny aspoň o 5 percent počas období špičkovej spotreby elektriny a znížia celkový dopyt po elektrine minimálne o 10 percent do 31. marca 2023; Spoločnosti vyrábajúce energiu sú obmedzené na 180 EUR/MWh; daň vo výške najmenej 33 percent sa ukladá na nadmerné zisky vytvorené v ropnom, plynárenskom, uhoľnom a rafinérskom sektore.
Európska komisia navrhuje dočasné stropy príjmov pre lacnejšie technológie marginálnej výroby energie, ako sú obnoviteľné zdroje, jadrová energia a hnedé uhlie, ktoré dodávajú elektrinu do siete za nižšie náklady, ako sú drahšie cenové úrovne stanovené marginálnymi výrobcami.
Európska komisia uviedla, že títo okrajoví výrobcovia „zarábajú značné príjmy“, keďže plynové elektrárne zvyšujú veľkoobchodné ceny elektriny.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie 14. dňa povedala: "Tieto spoločnosti zarábajú príjmy, o ktorých nikdy neuvažovali, alebo o ktorých ani nesnívali."
Výbor odporúča obmedziť hraničný príjem na 180 EUR/MWh (180 USD/MWh) do 31. marca 2023 a tvrdí, že to výrobcom umožní zaplatiť za svoje investície bez kompromisov v investíciách do novej kapacity a prevádzkových nákladov.
Kristian Ruby, generálny tajomník orgánu pre energetický priemysel Eurelectric, však uviedol, že navrhované opatrenia na obmedzenie príjmov pre výrobcov obnoviteľnej a nízkouhlíkovej energie „majú potenciál poškodiť dôveru investorov“.
Podľa prognózy Európskej komisie budú môcť členské štáty EÚ na stropných opatreniach zarobiť až 117 miliárd eur ročne, pričom prebytočné príjmy sa rozdelia medzi koncových odberateľov elektriny ovplyvnených vysokými cenami elektriny.
Tieto príjmy sa potom môžu použiť na podporu príjmu, daňové úľavy, investície do obnoviteľnej energie, energetickej efektívnosti alebo technológií na dekarbonizáciu, uviedla Európska komisia.
V návrhoch sa uvádza, že strop by sa mal obmedziť na trhové príjmy a vylúčiť hrubé príjmy z výroby, ako sú príjmy z podporných programov, aby sa predišlo výraznému vplyvu na počiatočnú očakávanú ziskovosť projektu.
Podľa obchodného orgánu SolarPower Europe, aj keď sú zahrnuté aj fotovoltaické elektrárne, strop výnosov chráni solárne fotovoltaické elektrárne, ktoré nemôžu generovať dodatočné zisky na trhu s elektrickou energiou, ako napríklad tie, ktoré sú podporované výkupnými tarifami, rozdielovými zmluvami a dohodami o nákupe elektrickej energie. stanica.
Členské štáty však majú potenciál zaviesť ďalšie stropy bez súhlasu EÚ. „To vytvára vysoký stupeň neistoty pre investorov a ohrozuje integritu a jednotu trhu EÚ,“ povedala Naomi Chevillard, vedúca regulačných záležitostí v SolarPower Europe. Európska komisia by mala stanoviť celoeurópsku referenčnú úroveň pre nový strop. "
Aby sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži, Európska komisia navrhla, aby členské štáty mohli vylúčiť zariadenia na výrobu elektriny s kapacitou menšou ako 20 kW z opatrení na obmedzenie príjmov.
Európska komisia tiež navrhla takzvané „dočasné príspevky solidarity“ na pokrytie nadmerných ziskov z činností v ropnom, plynárenskom, uhoľnom a rafinérskom priemysle, ktoré nespadajú pod hranicu hraničných príjmov.
Tú budú členské štáty vyberať na základe ziskov v roku 2022, ktoré sa za predchádzajúce tri roky zvýšili v priemere o viac ako 20 percent. Príjem sa prerozdelí medzi spotrebiteľov energie, najmä zraniteľné domácnosti, ťažko zasiahnuté spoločnosti a energeticky náročné odvetvia. Solidárne príspevky zo sektora nerastných surovín sa začnú uplatňovať do jedného roka od nadobudnutia účinnosti a očakáva sa, že vygenerujú približne 25 miliárd EUR vo verejných príjmoch.
Okrem toho, keďže EÚ čelí vážnemu nesúladu medzi ponukou a dopytom po energii, Európska komisia odporúča členským štátom, aby sa do 31. marca 2023 snažili znížiť celkový dopyt po elektrine aspoň o 10 percent.
Šéf klimatickej politiky EÚ Frans Timmermans uviedol, že energetická kríza „ukazuje, že časy lacných fosílnych palív sa skončili a že musíme urýchliť prechod na domácu obnoviteľnú energiu“.