Od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny sa Nemecko okamžite pridalo k sankciám voči Rusku, čo priamo viedlo k tvrdej odvete Ruska voči Nemecku v oblasti dodávok zemného plynu. Dnes Rusko každý druhý deň „odstavuje plyn“ Nemecku, čo spôsobuje, že sa Nemecko trpko sťažuje. Ako prežiť túto zimu je obrovský problém, ktorému čelí nemecká vláda a nemecký ľud.
Ruský zemný plyn predstavuje 55 % celkového dopytu Nemecka. Nemecko síce môže dovážať zemný plyn z Blízkeho východu a Spojených štátov, no bude ich to stáť vyššie náklady. Tieto náklady sú v očiach Nemcov neudržateľné. Nemecko je v tomto prípade nútené opustiť takzvanú koncepciu ochrany životného prostredia a začať znovu spúšťať tepelné elektrárne.
Podľa nemeckej tlačovej agentúry v Berlíne nemecký energetický operátor Unibo nedávno oznámil, že reštartuje uhoľnú elektráreň Heiden v Petershagene v západnom Nemecku od 29. augusta a počiatočná prevádzka sa očakáva do konca apríla. 2023. Niet pochýb o tom, že tento krok sa používa na zmiernenie nedostatku energie, ktorému Nemecko čelí túto zimu.
Nemecko plánuje reštartovať tepelné elektrárne, čo však vyvolalo prudký odpor domácich organizácií na ochranu životného prostredia. Nemecko bolo na začiatku jednou z najekologickejších európskych krajín, no teraz „prepadlo“ až do reštartu tepelných elektrární. Proti sú nielen domáce organizácie, ale negatívny postoj majú aj medzinárodné environmentálne organizácie.
Okrem uhoľnej energie je jadrová energia stabilným a čistým zdrojom energie. Preto po opustení uhoľnej energie sa mnohé krajiny zamerali viac na uhoľnú energiu. Aj Nemecko však má jadrové elektrárne, no Nemecko plánuje v roku 2022 odstaviť jadrové elektrárne na svojom území a úplne prestať využívať jadrové zdroje.
V skutočnosti sa Nemecko na začiatku voči jadrovej energii až tak neštítilo. Od roku 1969 Nemecko energicky podporuje rozvoj jadrovej energetiky vo svojej vlastnej krajine. Do roku 2011 Nemecko postavilo celkovo 36 jadrových reaktorov a jadrová energia sa podieľala 25 % na celkovej výrobe elektriny v Nemecku.
Hlavnou príčinou bolo japonské zemetrasenie v roku 2011 a jadrová nehoda vo Fukušime, ktoré vystrašili Európanov a spôsobili, že dôvera Nemcov v jadrovú energiu prudko klesla. Nemecké nálady proti jadrovej energii boli veľmi intenzívne. Počas dvoch týždňov po japonskej jadrovej havárii Nemecko zatvorilo 8 jadrových elektrární za sebou. V nasledujúcich dňoch Nemecko tiež čistilo svoje jadrové elektrárne a v roku 2022 ich úplne odstráni.
S cieľom nahradiť energiu zemného plynu z Ruska Nemecko aktívne hľadá aj iné alternatívy. Rozvoj hydroenergetiky v Nemecku je v poriadku. V krajine je 5 500 vodných elektrární, ale všetky sú to malé vodné elektrárne s výkonom menším ako 1,000 kilowatt, prevažne v rukách súkromných osôb a malých podnikov.
V oblasti výroby veternej energie je na ústupe aj Nemecko. Od roku 2016 nemecké odvetvie veternej energie prerušilo takmer 60{2}} pracovných miest a počet novo inštalovaných veterných turbín sa tiež mnoho rokov znižoval.
Podľa nemeckých vedcov, ak je miestna slnečná energia v Nemecku plne rozvinutá, môže poskytnúť veľké množstvo doplnku elektriny. Veci však nie sú také hladké, ako sa očakávalo. Faktorom rozvoja odvetvia solárnej energie v Nemecku je nedostatok pracovnej sily. Odborníci z odvetvia tvrdia, že na dosiahnutie súčasných cieľov expanzie nemeckého fotovoltaického priemyslu bude potrebné pridať približne 50000 pracovníkov, no týchto pracovníkov momentálne nikde nevidieť. Nielen to, špičkových talentov je tiež málo.
A zistili, že Čína je najväčším dodávateľom solárnej energie a Čína je globálnym lídrom v oblasti výrobných kapacít aj technológií. Dokumenty EÚ ukazujú, že do roku 2025 by všetky nové budovy a existujúce budovy s úrovňou spotreby energie D a vyššou mali byť vybavené strešnými fotovoltaickými zariadeniami. Čína je hlavným vývozcom strešnej fotovoltaiky a prirodzene sa stáva prioritnou možnosťou výstavby fotovoltaiky v EÚ. 90 % strešných fotovoltaických produktov Spojeného kráľovstva pochádza z Číny a dokonca 95 % solárnych panelov je vyrobených v Číne.
Čo sa týka fotovoltaickej výroby, čínsky fotovoltaický priemysel vedie svet. V kontexte globálnej energetickej transformácie sa čínsky fotovoltaický priemysel stal jej chrbtovou kosťou a zohráva dôležitú úlohu aj v zásobovaní energiou. V súčasnosti má čínsky fotovoltaický priemysel najkompletnejší dodávateľský reťazec na svete, od kremíkových materiálov cez komponenty až po fotovoltaické produkty. Ku koncu roku 2021 tvorila čínska výroba polysilikónu, komponentov, článkov a kremíkových doštičiek viac ako 70 % celosvetovej produkcie.
V tom čase boli nemecké médiá hlboko znepokojené energetickou krízou spôsobenou rusko-ukrajinskou vojnou. Na jednej strane sa obávali, že závislosť Nemecka na ruskej energetike sa nepodarí odstrániť a na druhej strane ich závislosť od čínskeho solárneho priemyslu je nenahraditeľná. Verili, že Nemecko nemôže stratiť Čínu.
Inými slovami, ak chce Nemecko rozvíjať solárnu energiu ako alternatívny zdroj energie, bez Číny sa nezaobíde. Realita ale nie je optimistická. Spojené štáty začali v Trumpovej ére tlačiť na EÚ, aby bojkotovala Čínu. Pripojenie Nemecka k technologickému obliehaniu Číny znamená prijatie série opatrení na obmedzenie technologického podnikania čínskych spoločností v Nemecku. Tieto opatrenia zahŕňajú posilnenie dohľadu a kontroly čínskych spoločností, obmedzenie vstupu čínskych spoločností do dôležitých oblastí Nemecka a posilnenie ochrany duševného vlastníctva čínskych spoločností v Nemecku.
V tomto prípade Nemecko potrebuje, aby Čína pokračovala v poskytovaní vysokokvalitných produktov, no zároveň chce Čínu obmedziť zo všetkých aspektov. Toto je nepochybne veľmi rozporuplná situácia. A skutočnosť je oveľa vážnejšia, než sa zdalo.
Nemecký energetický expert Alexander Lahr uviedol, že keďže rusko-ukrajinský konflikt pokračuje, EÚ uvalila na Rusko niekoľko kôl sankcií. V dôsledku odporu sankcií sa energetická kríza v Európe ešte viac prehĺbi; namiesto toho budú Spojené štáty ťažiť z výhod. Dnes sa vplyv Spojených štátov v Európe ďalej rozšíril a Európa je od USA čoraz viac závislá v ekonomickej, bezpečnostnej a politickej oblasti.
A nielen to, celý Západ upadol do recesie, ktorú si sám spôsobil, a celý svet je v intenzívnej fáze transformácie a energetická kríza je len jej časťou. Pod provokáciou vedenou Spojenými štátmi bol svet prinútený zaradiť sa do tábora, ktorý podporuje hegemóniu Európy a Spojených štátov alebo sa jej stavia proti nej. Je však zrejmé, že Západ z toho nezískal žiadny prospech. Ak Západu chýba sebadôvera a nakoniec sa mu nepodarí prekonať túto ťažkosť, alebo v dôsledku toho upadne do recesie, bude si na vine sám.