Pred niekoľkými dňami energetický gigant SAE Masdar a kirgizské ministerstvo energetiky podpísali dohodu o rozvoji projektu obnoviteľnej energie s výkonom 1 GW.
Podpísanie dohody znamená re-distribúciu spoločnosti Masdar v oblasti obnoviteľnej energie v Strednej Ázii po úspešnom vstupe na trh s obnoviteľnou energiou v Uzbekistane a po tom, ako sa stala významným miestnym hráčom.
Projekty obnoviteľnej energie s výkonom 1 GW v rámci rámcovej dohody zahŕňajú pozemnú-fotovoltaiku, povrchovú fotovoltiku a vodné elektrárne.
Dohoda bola podpísaná s cieľom pomôcť Kirgizsku dosiahnuť jeho ciele v oblasti zníženia emisií -uhlíkových emisií – 44-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Podľa súčasnej štruktúry inštalovanej energie v Kirgizsku však podiel čistej energie dosiahol viac ako 90 percent.
Prečo sa teda kirgizská vláda zaviazala rozvíjať nové projekty v oblasti obnoviteľnej energie?
Elektráreň vážne starne
Vďaka bohatým zdrojom vodnej energie dominuje v inštalovanej elektrickej kapacite Uzbekistanu vodná energia, ktorá predstavuje viac ako 90 percent. Tieto vodné elektrárne však čelia vážnym problémom so starnutím. V dôsledku extrémne nízkej cenovej hladiny elektriny je elektrizačná sústava vystavená väčšiemu finančnému tlaku a zvyšujúce sa náklady na údržbu elektrární ešte viac zvýšili finančnú záťaž vlády.
Medzera dodávky elektriny
Súčasné dodávky energie v Kirgizsku sotva dokážu uspokojiť domáci dopyt a nedostatok energie, ktorému môže čeliť, pochádza najmä z týchto aspektov:
(1) Nový dopyt po energii: Spotreba elektriny v Kirgizsku sa zvyšuje o 3 až 5 percent ročne, ale zariadenia starnú a sú preťažené a v dôsledku nedostatku financií je obmedzená nová kapacita výroby energie, ktorá nedokáže pokryť zvyšujúci sa dopyt po energii.
(2) Sezónny nedostatok energie: vodná energia je citlivá na sezónne výkyvy a výkyvy počasia-a v zime Jiji je nedostatok energie;
(2) Regionálny nedostatok energie: Dopyt Kirgizska po elektrine pochádza najmä zo severu, zatiaľ čo 80 percent vodných elektrární je distribuovaných najmä na juhu. V spojení so starnúcimi kirgizskými zariadeniami na prenos energie je ohrozená stabilita dodávky energie.
(3) Vykurovanie elektrickou energiou: V niektorých oblastiach Kirgizska sú hlavným zdrojom tepla elektrické kotly, čo výrazne zvyšuje dopyt po spotrebe elektrickej energie.
(4) Vývoz elektriny: Domáca elektrická sieť Kirgizska je prepojená s Kazachstanom, Uzbekistanom a Čínou. Podľa bilaterálnych dohôd medzi oboma krajinami Kirgizsko každoročne dováža časť elektriny z Uzbekistanu a Kazachstanu a časť elektriny vyváža do Kazachstanu a Číny. So starnutím aktívnych vodných elektrární a rastom domáceho dopytu po elektrine však bude export elektriny z Kirgizska čeliť jej nedostatku.
Vývoz elektriny je jedným zo zdrojov devízových príjmov Kirgizska. S cieľom podporiť prepojenie siete a export elektriny so susednými krajinami Kirgizsko naplánovalo projekt CASA-1000 (Stredná Ázia-Južná Ázia na prenos a transformačné vedenie energie) s Tadžikistanom, Afganistanom a Pakistanom. Projekt bol spustený v roku 2012. V roku 2019 bolo navrhnuté, že výstavba sa začne v roku 2019 av súčasnosti je vo výstavbe. Po dokončení projektu bude Jike vyvážať elektrinu do Afganistanu a Pakistanu.
Rozvojový potenciál obnoviteľnej energie
Súčasná mocenská štruktúra Kirgizska je pomerne jednoduchá. Kirgizská vláda dúfa, že v záujme zvýšenia bezpečnosti a stability dodávok energie podporí diverzifikáciu štruktúry moci. V globálnom trende znižovania emisií uhlíka-v kombinácii s vlastnými zdrojmi Kirgizska sa energia z obnoviteľných zdrojov stala dôležitým smerom transformácie.
Potenciál rozvoja obnoviteľnej energie spoločnosti Ji existuje hlavne vo vodnej energii a fotovoltaike:
(1) Vodné zdroje: V Kirgizsku je veľa riek a jazier a vodné zdroje sú mimoriadne bohaté. Celkové zásoby sú asi 142,5 miliardy kWh a len 10 percent z nich je vyvinutých. Kirgizská vláda podporuje ďalší rozvoj malých vodných elektrární.
(2) Solárna energia: Geografická poloha a klimatické podmienky Ji sú veľmi priaznivé pre rozvoj solárnej energie a očakáva sa, že ročná produkcia energie dosiahne 300 kilowatt{2}}hodín (kWh/m2).
V súčasnosti spoločnosť Ji nemá inštalovanú kapacitu fotovoltiky. Na svedectvo predsedu vlády Kirgizska v novembri minulého roka podpísali 20. úrad China Railway a Ministerstvo hospodárstva a obchodu Kirgizska memorandum o porozumení pre projekt fotovoltaiky Issyk Kul 1000 MW a projekt vodnej elektrárne Torguz s výkonom 600 MW. Fotovoltaický projekt je prvým veľkým-projektom výroby fotovoltaickej energie v Kirgizsku.