Energetický výskumný ústav Rystad Energy očakáva prekročenie cieľov EÚ v oblasti výroby solárnej a veternej energie do roku 2030.
Po otrasoch na európskych energetických trhoch v roku 2022 sa vlády začínajú zameriavať na uspokojovanie dlhodobých energetických potrieb udržateľným a bezpečným spôsobom. Očakáva sa, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov bude určite rásť exponenciálne, ale vysoký podiel výroby solárnej a veternej energie má stále problémy, ktoré treba vyriešiť, ako je potreba vysporiadať sa s odosielaním do siete a rovnováha spôsobená náhlym nárastom sezónneho dopytu.
V roku 2022, ovplyvnený výpadkom ruského plynovodu do Európy, výpadkom francúzskej jadrovej energie a nízkou výrobou vodnej energie v Európe, európske ceny elektriny dosiahli ultra vysokú úroveň viac ako 700 eur za megawatthodinu. To viedlo vlády na celom svete k tomu, aby obetovali trvalo udržateľný rozvoj a opäť sa obrátili na uhlie na výrobu energie, aby zaistili energetickú bezpečnosť. Údaje ukazujú, že európska výroba elektriny spaľovaním uhlia vzrástla v roku 2022 o 5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Európska energetická kríza však poskytuje aj príležitosť na vývoj nových noriem. Ako príklad si vezmite plán Európskej únie REPowerEU, ktorý zvyšuje cieľ výroby energie z obnoviteľných zdrojov zo 40 % na 45 % celkovej výroby energie v roku 2030. Vybudovanie väčšej kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov pomôže urýchliť cieľ EÚ v oblasti uhlíkovej neutrality a zároveň znížiť závislosť od dovážané palivá. Do konca tohto roka Rystad Energy očakáva, že EÚ dosiahne 211 GW inštalovanej solárnej fotovoltaickej kapacity a 214 GW veternej kapacity. Výroba veternej a solárnej energie bude predstavovať 31 % výroby energie v EÚ a očakáva sa, že celková výroba energie v EÚ dosiahne v roku 2023 3 019 terawatthodín (TWh).
Okrem toho, vyrovnané náklady na elektrickú energiu (LCOE) pre solárnu fotovoltiku a veternú energiu na pevnine v Európe klesli na približne 50 EUR za MWh, čo je polovica LCOE energie zo zemného plynu a uhlia. Z ekonomického hľadiska je hospodárnejšie postaviť nové solárne a veterné elektrárne ako naďalej využívať existujúce elektrárne na zemný plyn.
Odhaduje sa, že do roku 2030 dosiahne inštalovaný výkon solárnej fotovoltaickej energie 490 GW a inštalovaný výkon veternej energie 375 GW. Dovtedy bude výroba veternej a solárnej energie predstavovať 53 % celkovej výroby energie v EÚ, čím prekročí 45 % cieľ navrhovaný REPowerEU.
Samozrejme, novoinštalovaná kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov musí nielen nahradiť časť výroby energie z fosílnych palív, ale tiež musí byť schopná uspokojiť očakávaný dopyt po novej energii. Očakáva sa, že dopyt po elektrine bude počas nasledujúcich 30 rokov rásť zloženým ročným tempom rastu (CAGR) 2 %.
Zároveň je dispečingová výrobná kapacita rozhodujúca pre zabezpečenie dlhodobo spoľahlivých energetických systémov a vyváženie a podporu kolísavého charakteru výroby solárnej a veternej energie. Do určitej miery môžu túto vyrovnávaciu schopnosť poskytnúť systémy na ukladanie energie z batérií (BESS), ale vývoj technológie skladovania energie z batérií je potrebné zlepšiť, aby bola cenovo konkurencieschopnejšia. Pretože súčasné priemerné vyrovnané náklady na skladovanie energie (LCOS) na MWh sú 135 €, čo je drahšie ako existujúce plynové elektrárne.
Odhaduje sa, že inštalovaná kapacita BESS sa do roku 2030 zvýši na 55 GW a do roku 2050 na 418 GW. Bateriové úložisko týchto kapacít však stále nedokáže splniť všetky očakávané nároky tohto procesu. Preto bude doplnená aj o výrobu zemného plynu, najmä počas zimného obdobia Európy, keď je dopyt po energii vysoký. V dôsledku toho budú musieť tieto elektrárne dostávať dotácie na kapacitu, aby zostali v prevádzke aj napriek nízkej miere využitia na výrobu zemného plynu, a tiež budú musieť pokračovať v používaní podzemných zásobníkov plynu na uspokojenie sezónneho dopytu.